Čítali ste niekedy báseň a mali pocit, že presne viete, čo ňou chcel autor povedať? Začiatkom semestra sme dostali za úlohu napísať literárnu esej ako časť výstupu z predmetu Britská literatúra. Pani doktorka nás upozornila, že netúži iba po našom názore, ale po „podloženom“ názore. Znamená to, že ak chcem niečo tvrdiť, musím to mať niečím podložené, buď citáciou z diela, alebo externého diela.
Nebol som veľmi rozhodnutý o čom chcem písať, ale jeden seminár sme brali prekrásnu báseň od Johna Keatsa, známeho básnika obdobia romantizmu v Británii. Báseň sa volá La Belle Dame Sans Merci (Prekrásna, ale nemilosrdná dáma). Vytvoril som si hypotézu, že báseň je o autorovi a jeho vzťahu k jeho životu a jeho očakávaniu predčasnej smrti (zomrel na tuberkulózu v 25.). Každý detail básne mi dával perfektný zmysel a vedel som ho nejakým spôsobom zakomponovať do tejto mojej hypotézy. Neraz som dostal zimomriavky a pocit, že dokonalo rozumiem tomu, čo chcel Keats povedať.
Ako som si ale robil výskum, aby som mohol svoju hypotézu potvrdiť externými zdrojmi narazil som na zdrvujúcu informáciu. Prvé prejavy tuberkulózy sa u Johna Keatsa prejavili zrejme až rok po tom, ako túto báseň napísal. Vo svetle takéhoto faktu moja hypotéza nedokáže obstáť a každý skúsenejší literát by ju udupal do zeme.
A vtedy sa vynorila otázka. Mám byť paranoidný a tvrdiť, že ide o konšpiráciu? Mám si stáť úpenlivo za svojím len preto, že mi to dáva zmysel? Alebo si mám priznať chybu, rozumejúc tomu, že človek je tvoj omylný a naše uvažovanie nad vecami je častokrát iné ako veci v skutočnosti sú? Keďže som zástancov vedeckého zmýšľania, rozhodol som sa pre tretiu možnosť. Priznal som si chybu, že aj napriek tomu, že moja hypotéza znela krásne, nie je pravdivá. Argument ukončený.
Nevravím, že by som nebol rád, keby moja hypotéza obstála. Určite by som bol. Možno, ak by som strávil ešte viac času čítaním relevantných zdrojov (napríklad jeho listov), tak by som objavil dôkaz, niečo čo by mohlo nakloniť misku váh v môj prospech. Osobne si to ale nemyslím. Kvantá literátov a historikov sa venovali životu a dielam Johna Keatsa. Nemyslím si, že je možnosť, žeby sa mýlili vo fakte keby napísal spomínanú báseň a kedy sa mu prejavila tuberkulóza.
Aké ponaučenie plynie z príbehu? Ľudia častokrát veria v niečo, čo im dáva zmysel. Oni sami majú pocit, že tomu absolútne rozumejú. Ale iba samotný fakt, že im dané poznanie „perfektne zapadá“ do skladačky sveta neznamená, že majú pravdu. Môže to byť čokoľvek od mienky, že svet je plochý až po krčmové politické reči miestnych štamgastov. Od existencie ufónov po existenciu akéhokoľvek boha. Od pohľadu na rodinu po pohľad na rasu.
Riešením je vzdelanie. A nemyslím tým titul. Myslím tým túžbu po poznaní ako funguje svet. Myslím tým porozumenie faktu, že to čo si myslím ja nemusí byť správne, pokiaľ to neviem dokázať. Myslím tým dôverovať ľuďom, ktorí sa danej problematike venujú a zároveň sa ich pýtať kritické otázky. Myslím tým schopnosť hľadať odpoveď na tú istú otázku vo viacerých zdrojoch a keď sa odpovede nezhodujú hľadať ďalej. Myslím tým odborníkov, na ktorých sa človek môže spoľahnúť, pretože oni sú tí, ktorý hľadajú odpovede na otázky, nad ktorými sa bežne nezamýšľame. Ako to dosiahnuť netuším, aj keď ako budúci učiteľ by som rád prišiel na riešenie.
