Z papierov sme vyčítali kam máme ísť. Na dverách nápis: „Dnes neordinujeme, zastupujú interné ambulancie na poliklinikách." Jedná taká interná bola aj o chodbu vedľa, tak reku počkáme a spýtame sa, či aj oni ho vyšetria. Boli sme slušní a neklopali sme, čakali sme kým sestra bude volať ďalšieho pacienta. Spýtali sme sa. Nahnevaná odpoveď, že či nevieme čítať a že oni to nerobia nás dorazila. Nepomohlo ani slušné „prepáčte, môžem sa spýtať" a „nevedeli sme, nie sme odtiaľto." Ale veď prečo nie, asi im tam stále klopkajú a pýtajú sa, tak ich to hnevá, veď aj tá sestra je len človek.
Išli sme teda na jednu z polikliník. Na dverách ambulancie: „Dnes a zajtra neordinujeme". To už trošku podráždilo žlč, pretože sme sa kvôli nej trepali cez pol mesta a pritom jednému z nás nedrží kľúčna kosť na mieste a má to stiahnuté párom elastických obväzov. Ale bola dnu sestra a tak ho vzala. Samozrejme ho nemohla vyšetriť, ale objednala ho na zajtra ráno. Zaskočilo ma to, čo mu sestra povedala. Vraj „pretože nemá v onom meste obvoďáka je vlastne ich dobrá vôľa, že ho vyšetria, pretože vraj nemusia....."
Nejdem radšej ani len písať nakoľko mi toto príde choré a zvrátené. Myslím, že si podobný názor utvoríte aj sami. Ale zaujímalo by ma:
- Ako by tento proces vyzeral, ak by bol pacient cudzinec? Tiež by ho poslali po všetkých ambulanciách?
- Prečo tak vážne mechanické zranenie nepríjmu do nemocnice hneď?
- Kam sa podela Hypokratova prísaha a pomoc všetkým bez výnimky?
